Predovšetkým je potrebný rukopis. Je dôležité, aby rukopis bol bežného charakteru, nie písaný so snahou o krasopis, alebo o čitateľnosť. Čím je dlhší, tým viac informácií sa z neho dá vyčítať. Ideálne je, pokiaľ by boli od toho istého pisateľa dva rukopisy s časovým intervalom aspoň niekoľko týždňov alebo aj mesiacov. Pri rozbore veľa napovie podpis. Často práve podpis napovie najviac o pisateľovi. 

Kvôli čo najpresnejšiemu výsledku je dobré uviesť vek, pohlavie a zamestnanie pisateľa.

Keďže písmo je prejavom našej mozgovej aktivity, psychické poruchy sa premietajú aj do rukopisu. Dokonca je možné zistiť z písma náchylnosť k duševnej poruche dlhú dobu pred jej prepuknutím.

Aj v prípade fyzického onemocnenia sa niektoré choroby premietajú do písomného prejavu. 

Pri grafologickom rozbore ide o zisťovanie charakteru, slabých aj silných stránok, predispozícií - to znamená, že pokiaľ sa o sebe dozviem, že mám silné umelecké nadanie a pritom pracujem ako účtovník, asi neprežijem radosť z vykonávanej práce na takej úrovni, ktorá by ma napĺňala.

V partnerskom vzťahu je obzvlášť dôležité poznať svojho partnera. Mnohé dvojice až po nejakom čase spoločného života zisťujú, že boli zaľúbení do obrazu, ktorý si o tom druhom vytvorili a skutočnosť je iná. Pokiaľ je muž šetrný, utiahnutejší, rozumový typ a jeho partnerka má v obľube pompéznosť, utrácanie - asi ten vzťah nebude mať dlhý život. Práve poznatky z grafológie môžu pomôcť pri rozhodovaní, či spojím život s touto osobou, alebo budem hľadať ďalej.