Starnutie ovplyvňuje všetky telesné prejavy. Mení sa držanie tela, chôdza, často sa objavuje tras končatín, spopmaľujú sa reakcie. Platí to aj pre také jemné pohyby, ako je písanie. Až na to, že v písme sa odráža skutočný vek pisateľa, nie počet rokov. Preto je možné, že 70-ročný človek bude mať súvislý a jasný písomný prejav a naopak - tridsiatnik môže mať roztrasený starecký rukopis. Preto je dôležité pri grafologickom rozbore uviesť vek pisateľa, nakoľko písomný prejav - ak je v rozpore s fyzickým vekom - môže veľa napovedať o psychickom stave.

V prvom rade povahou pisateľa. To, akí sme, rozhoduje o tom, ako sa navonok prejavujeme. Ďalšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú náš písomný prejav sú:

- vzdelanie - ľudia, ktorí študovali, majú vypísaný rukopis; ak niekto písal naposledy v deviatej triede, bude mať rukopis taký, ako sa ho učil v škole. Nemal čas vniesť do svojho písomného prejavu svoju osobnosť.

- zamestnanie - učitelia a takí zamestnanci, ktorí musia mať jasný písomný prejav majú profesionálny rukopis, čosi ako "uniformu". Ľudia, ktorí vykonávajú rukami ťažkú fyzickú prácu, majú ťažkopádny písomný prejav.

- choroba - psychická aj fyzická choroba vplýva spätne na mozgovú činnosť a to ovplyvňuje aj pohyby prstov, držanie pera, rýchlosť písania a iné faktory.

- stres - človek pod tlakom píše inak, ako keď je vnútorne v pohode.

- vek - starým ľuďom sa môže meniť písmo, ale nie je to pravidlo.

Písomný prejav je vždy výsledkom vnútorného nastavenia pisateľa. V minulosti mali muži a ženy rozdielne spoločenské postavenie a to ovplyvňovalo aj ich vonkajšie prejavy. Dnes sa rozdiely medzi pohlaviami stierajú a to má za následok stratu výrazne ženských a výrazne mužských čŕt, čo je vidieť aj na písme. Preto nie je možné jednoznačne z písma určiť, či pisateľ je muž alebo žena.